SCIO znamená vedieť

14 proc. Słowaków chce przyłączenia kraju do Rosji, a ponad 18 proc. dopuszcza taką możliwość - wynika z sondażu przeprowadzonego przez pracownię SCIO. Największe poparcie dla akcesji odnotowano wśród studentów oraz bezrobotnych. Dodatkowo dwie piąte badanych chce, aby Słowacja była neutralna na arenie międzynarodowej. Obrázok: ABACA / Abaca Press / ForumAgencja FORUM

Vláda, tak ako ju poznáme, by už po nových voľbách pravdepodobne nevznikla. Podľa najnovšieho prieskumu agentúry SCIO, realizovaného na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov v dňoch 24. – 30. júna 2025, zaznamenávajú výrazný rast hnutia Republika a SLOVENSKO. Naopak, koaličná strana Hlas-SD pokračuje v poklese a väčšina ostatných strán stagnuje. Hnutie Republika sa podľa prieskumu medzi rozhodnutými voličmi stabilizovalo ako tretia najsilnejšia politická sila s podporou 11,62 %. SLOVENSKO atakuje hranicu 9 %, a to aj samostatne, bez partnera Za ľudí, ktorý v prieskume získal len 1,6 %. Pokračuje klesajúci trend koaličnej strany Hlas-SD, ktorá je v nepriaznivej pozícii, a mimoparlamentná Slovenská národná strana si udržuje podobné preferencie ako v predchádzajúcich mesiacoch. Ostatné strany a hnutia sú podľa prieskumu v podstate stabilné, bez výraznejších zmien.  

Cez 37 percent Slovákov si myslí, že v Rusku je vyššia životná úroveň ako u nás Napriek tomu si až 37,2 percenta Slovákov myslí, že v Rusku je priemerne vyššia životná úroveň ako na Slovensku. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu agentúry SCIO pre Startitup. Naopak 62,8 percenta opýtaných odpovedalo na otázku „Je podľa vás v Ruskej federácii priemerne vyššia životná úroveň než na Slovensku?“ záporne. Prieskum agentúry SCIO na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov realizovaný v dňoch 24. – 30. júna 2025 bol zameraný na to, ako Slováci vnímajú ekonomickú realitu doma a v Ruskej federácii. Zaujímavé výsledky prieskum priniesol aj pri otázke: „Je podľa vás v Ruskej federácii vyšší priemerný plat ako na Slovensku?“ 67,30 percenta opýtaných uviedlo „nie“, 32,70 percenta Slovákov odpovedalo na otázku kladne. Viac než polovica voličov Smeru a Hlasu si myslí, že v Rusku je vyšší priemerný plat než na Slovensku

Zlý volebný systém s jedným obvodom robí zo Slovenska krajinu, kde predsedovia strán sú často neobmedzení vládcovia svojich strán. Tie spravidla vznikajú a zanikajú spolu s nimi. Tradícia pokojne a bez štiepenia meniť svojich predsedov, s výnimkou KDH, so silnou regionálnou štruktúrou, tu v podstate nikdy nebola. Udržateľnosť podobných pokusov progresívcov z posledných rokov, resp. nedávno v SaS či Hlase ešte musia preveriť ďalšie voľby. Dáta nám ale už dnes pomerne jasne ukazujú, kde by podobné úvahy mohli prejsť v podstate bezbolestne a kde by vyžadovali možno aj pár rokov príprav. Výskum, ktorý sme v agentúre SCIO realizovali na základe dát z reprezentatívneho prieskumu začiatkom mája jasne ukázal, že najľahšie by bolo vymeniť predsedu PS Michala Šimečku. Je to zároveň jediná strana, kde polovica respondentov bez váhania uviedla, že by túto stranu volili aj bez súčasného predsedu.

Otázka predčasných volieb stále visí vo vzduchu a napriek tomu, že teraz nebudú, nie je vylúčené, že tomu tak nemôže byť neskôr. Startitup si preto dal vypracovať v agentúre SCIO prieskum, kde sa pýtal rozhodnutých voličov na ich preferencie, ale rovnako sa zaujímal aj o poznateľnosť jednotlivých tvárí, ktoré miešajú karty v politickom priestore. Volebný model rozhodnutých voličov agentúra zostavila na základe reprezentatívnej vzorky 1000 respondentov. Prieskum realizovala od 28. apríla do 2. mája 2025. Keby sa voľby konali na prelome apríla a mája tohto roka, víťazom by nebol Smer-SD Roberta Fica. Ten by podľa odpovedí voličov získal len 20,35 %. Predbehlo by ho Progresívne Slovensko s 21,15 %. Síce s veľkým odskokom, ale predsa, na treťom mieste skončila Republika. Z výsledkov prieskumu vyplýva, že hnutie Milana Uhríka by získalo až 10,31 %.

Náš prieskum citovala TV Markíza v relácii Na telo dňa 27.11.2024 [video width="1920" height="1080" mp4="http://agenturascio.sk/wp-content/uploads/2024/10/VID-20241030-WA0015.mp4"][/video] (viď posledné 2 minúty relácie Na telo 27.11.2024)

Pokles v prospech hnutia Republika Slová politológa o nástupe poklesu preferencií strany Smer-SD v prospech hnutia Republika potvrdzuje aj vo štvrtok zverejnený prieskum agentúry SCIO, podľa ktorého by voľby vyhralo hnutie Progresívne Slovensko so ziskom 18,7 percenta hlasov. Druhý by bol Smer-SD, ktorý by volilo 14,6 percenta opýtaných, a prvú trojku uzatvára Hlas-SD s podporou 11,2 percenta. Vysoko v prieskume skončilo hnutie Republika, ktoré by volilo 10,3 percenta respondentov. Ďalšími v poradí sú strany Sloboda a Solidarita (5,90 %), hnutie Slovensko (5,80 %), Kresťanskodemokratické hnutie (5,30 %) a Sme rodina (5,10 %).

Najväčšími kritikmi konsolidačného balíka boli najmä voliči opozičných strán, a to Progresívneho Slovenska (93 %) a KDH (92 %). Bratislava 21. októbra (TASR) - Balík opatrení na konsolidáciu verejných financií vníma negatívne 73 % ľudí, a to naprieč politickým spektrom. Najväčšie obavy majú zo zvýšenia dane z pridanej hodnoty (DPH). Vyplýva to z prieskumu agentúry SCIO, ktorý bol vykonaný od 7. do 11. októbra 2024. Najväčšími kritikmi konsolidačného balíka boli najmä voliči opozičných strán, a to Progresívneho Slovenska (93 %) a KDH (92 %). Kriticky sa však podľa prieskumu k prijatým konsolidačným opatreniam postavili aj voliči vládnej koalície, u voličov Hlasu-SD nespokojnosť vyjadrila viac ako polovica oslovených (58,04 %). "Tieto postoje sú pochopiteľné, najmä v kontexte, v ktorom negatívny dosah konsolidačného balíka na osobné financie predpokladá až 76 % opýtaných," uviedol hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus. Najkritickejší k vládnym opatreniam boli podľa prieskumu voliči strany Demokrati, no vážny dosah na svoje financie očakáva aj 68 % voličov Smeru-SD, 68 % voličov Hlasu-SD a 66 % voličov SNS. Zdroj: TASR.

Agentúra SCIO robila medzi ľuďmi prieskum o dôveryhodnosti informácií, ktoré šíri vládny splnomocnenec Peter Kotlár. Voči nim sa ohradili viaceré vedecké a lekárske inštitúcie. Peter Kotlár, ktorý je poverený riadením pandémie ochorenia COVID-19, napríklad tvrdí, že koronavírus bol umelo vytvorený a úmyselne rozšírený a vakcinácia môže zmeniť ľudskú DNA. Z výsledkov prieskumu vyplýva, že 39 % respondentov tvrdí, že tieto tvrdenia nemajú oporu v žiadnych vedeckých faktoch a poznatkoch, preto sú mimoriadne nebezpečné a odsúdeniahodné. Krajne opačný názor, že splnomocnenec Kotlár odhalil a dokázal pravdu, zastáva až 23,3 % respondentov. Takmer totožný počet ľudí - 23,9 % v prieskume uviedol, že o tejto veci nemá dostatok poznatkov, ale zároveň veria, že pravda by mohla byť niekde uprostred a 13,8 % nemá na túto tému názor. Zdroj: Aktuality.sk/ TASR