SCIO znamená vedieť

Náš prieskum citovala TV Markíza v relácii Na telo dňa 27.11.2024 [video width="1920" height="1080" mp4="http://agenturascio.sk/wp-content/uploads/2024/10/VID-20241030-WA0015.mp4"][/video] (viď posledné 2 minúty relácie Na telo 27.11.2024)

Pokles v prospech hnutia Republika Slová politológa o nástupe poklesu preferencií strany Smer-SD v prospech hnutia Republika potvrdzuje aj vo štvrtok zverejnený prieskum agentúry SCIO, podľa ktorého by voľby vyhralo hnutie Progresívne Slovensko so ziskom 18,7 percenta hlasov. Druhý by bol Smer-SD, ktorý by volilo 14,6 percenta opýtaných, a prvú trojku uzatvára Hlas-SD s podporou 11,2 percenta. Vysoko v prieskume skončilo hnutie Republika, ktoré by volilo 10,3 percenta respondentov. Ďalšími v poradí sú strany Sloboda a Solidarita (5,90 %), hnutie Slovensko (5,80 %), Kresťanskodemokratické hnutie (5,30 %) a Sme rodina (5,10 %).

Najväčšími kritikmi konsolidačného balíka boli najmä voliči opozičných strán, a to Progresívneho Slovenska (93 %) a KDH (92 %). Bratislava 21. októbra (TASR) - Balík opatrení na konsolidáciu verejných financií vníma negatívne 73 % ľudí, a to naprieč politickým spektrom. Najväčšie obavy majú zo zvýšenia dane z pridanej hodnoty (DPH). Vyplýva to z prieskumu agentúry SCIO, ktorý bol vykonaný od 7. do 11. októbra 2024. Najväčšími kritikmi konsolidačného balíka boli najmä voliči opozičných strán, a to Progresívneho Slovenska (93 %) a KDH (92 %). Kriticky sa však podľa prieskumu k prijatým konsolidačným opatreniam postavili aj voliči vládnej koalície, u voličov Hlasu-SD nespokojnosť vyjadrila viac ako polovica oslovených (58,04 %). "Tieto postoje sú pochopiteľné, najmä v kontexte, v ktorom negatívny dosah konsolidačného balíka na osobné financie predpokladá až 76 % opýtaných," uviedol hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus. Najkritickejší k vládnym opatreniam boli podľa prieskumu voliči strany Demokrati, no vážny dosah na svoje financie očakáva aj 68 % voličov Smeru-SD, 68 % voličov Hlasu-SD a 66 % voličov SNS. Zdroj: TASR.

Agentúra SCIO robila medzi ľuďmi prieskum o dôveryhodnosti informácií, ktoré šíri vládny splnomocnenec Peter Kotlár. Voči nim sa ohradili viaceré vedecké a lekárske inštitúcie. Peter Kotlár, ktorý je poverený riadením pandémie ochorenia COVID-19, napríklad tvrdí, že koronavírus bol umelo vytvorený a úmyselne rozšírený a vakcinácia môže zmeniť ľudskú DNA. Z výsledkov prieskumu vyplýva, že 39 % respondentov tvrdí, že tieto tvrdenia nemajú oporu v žiadnych vedeckých faktoch a poznatkoch, preto sú mimoriadne nebezpečné a odsúdeniahodné. Krajne opačný názor, že splnomocnenec Kotlár odhalil a dokázal pravdu, zastáva až 23,3 % respondentov. Takmer totožný počet ľudí - 23,9 % v prieskume uviedol, že o tejto veci nemá dostatok poznatkov, ale zároveň veria, že pravda by mohla byť niekde uprostred a 13,8 % nemá na túto tému názor. Zdroj: Aktuality.sk/ TASR    

Prieskum, ktorý v spolupráci s MafraResearch exkluzívne pre HN vypracovala agentúra SCIO a ktorý zverejnila dva dni pred moratóriom, trafil výsledky na desatiny percenta presne. Agentúra, ktorú zakladal bývalý politik Martin Klus, vypočítala, že prvé kolo prezidentských volieb vyhrá Ivan Korčok so ziskom 42,92 percenta hlasov. Bývalý minister zahraničných vecí v skutočnosti získal 42,52 percenta hlasov. Jeho úhlavnému konkurentovi a šéfovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu zase sondáž verejnej mienky predikovala 37,19 percenta. V realite predsedovi parlamentu odovzdalo svoj hlas 37,03 percenta všetkých zúčastnených. Ešte tesnejšie to dopadlo pri Štefanovi Harabinovi, ktorý získal 11,73 percenta, pričom podľa prieskumu to malo byť 11,68 percenta. „Predpokladám, že je to metodológiou, ktorú sme použili. Samozrejme, tiež je za tým kusisko šťastia, keď sme sa dovolali tým správnym respondentom

BRATISLAVA. Výsledky eurovolieb ovplyvnili nálady voličov viac ako sa čakalo. Ukázal to prieskum agentúry SCIO, ktorý sa zameral aj na volebný model preferencií politických strán po voľbách do Európskeho parlamentu. Z prieskumu vyplynulo, že výsledky eurovolieb majú napriek menšej vážnosti, ktorú im mnohí voliči prikladajú, pomerne zásadný vplyv na formovanie všeobecných preferencií politických strán. Agentúra vykonávala prieskum od 14. do 17. júna na vzorke tisíc respondentov. Hlavný analytik SCIO Martin Klus uviedol, že pretrvávajúca dominancia Progresívneho Slovenska (PS) v prieskume je oproti výsledkom eurovolieb výrazne nižšia. Podľa prieskumu by PS zvíťazilo už len tesne so ziskom 22,65 percenta hlasov. Za ním nasleduje s 21,88 percentami strana Smer-SD a na treťom mieste by s väčším odstupom skončil Hlas-SD s 10,17 percentami. Republika sa v prieskume vyšplahala na 9,94 percenta hlasov.  

Výsledky volieb do Európskeho parlamentu (EP) ovplyvní aj prípadné vystúpenie predsedu vlády Roberta Fica. Zaváži tiež posledný týždeň mobilizácie. V tejto chvíli sú favoritmi volieb Progresívne Slovensko (PS) a Smer. Agentúra SCIO vykonávala prieskum od 24. mája do 2. júna na vzorke 1 000 respondentov. Ako prieskum ukázal, oba politické subjekty majú možnosť si rozdeliť dve tretiny mandátov z 15, v tejto chvíli majú PS aj Smer rovnako, a to po päť mandátov. Za nimi by ako tretia najúspešnejšia strana v eurovoľbách skončil Hlas s dvoma mandátmi. Po jednom mandáte by získali aj hnutie Republika, Kresťanskodemo­kratické hnutie a strana Sloboda a Solidarita. Pod hranicou zvoliteľnosti by v tejto chvíli bola strana Demokrati či strana Magyar Szövetség – Maďarská aliancia. Ako agentúra upozornila, preferencie týmto dvom stranám od posledného marcového prieskumu výrazne stúpli. Hlavný analytik SCIO Martin Klus vysvetlil, že odhadovať presné percentá je v tejto chvíli komplikované, pretože rozhodujúcou bude účasť. Zaváži ďalej to, ako sa rozhodnú tí, ktorí avizujú, že sa na voľbách zúčastnia, ale ešte sa nerozhodli, koho budú voliť.

Od atentátu na premiéra Roberta Fica ubehlo len vyše týždňa a predseda vlády je stále hospitalizovaný. Nálady na Slovensku sú rôzne, mnoho Slovákov sa obáva o budúcnosť krajiny. Agentúra SCIO sa zamerala na politické preferencie Slovákov. V prieskume sa pýtali, koho by volili po udalosti z 15. mája. Podľa tlačovej správy od agentúry SCIO sa až tak veľa nezmenilo. Z výsledkov ich posledného prieskumu vyplýva, že SMER-SSD ostáva aj naďalej najpopulárnejšou stranou v našej krajine. Realizovaný bol v dňoch 17. až 20. mája na vzorke tisíc respondentov. Ide vôbec o prvé meranie preferencií politických strán v prípade volieb do Národnej rady SR po atentáte na premiéra. Z prieskumu jasne vyplynula dominancia strany SMER-SSD (24,1 %), ale aj pomerne výrazne stúpajúca popularita hnutia Republika (8,1 %). To sa po parlamentných voľbách ocitlo mimo hranicu zvoliteľnosti, avšak dnes je podľa prieskumu štvrtou najsilnejšou stranou na Slovensku.

Matúš Šutaj Eštok by po atentáte na premiéra Roberta Fica nemal rezignovať na post ministra vnútra. Ako vyplýva z prieskumu agentúry SCIO, tento názor zastáva 57,1 percenta oslovených. Za odstúpenie Šutaja Eštoka sa vyslovilo 42,9 percenta respondentov. Opačne je to v prípade riaditeľa Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Pavla Krejčího. Ten by mal rezignovať podľa 63 percent opýtaných, pričom opačný názor má 37 percent respondentov. V prípade prezidenta Policajného zboru Ľubomíra Soláka jeho odstúpenie podporuje 39,8 percenta respondentov, proti je však 60,2 percenta. „Celý prieskum vo veľkej miere ukazuje, aká rozdelená je slovenská spoločnosť a aké rozdielne je vnímanie tragickej udalosti minulého týždňa priaznivcami opozície a koalície s drobnou výnimkou, ktorou je práve vyvodenie zodpovednosti voči riaditeľovi ochranky,” uviedol na margo prieskumu spoluzakladateľ agentúry SCIO a jej hlavný analytik Martin Klus.