Hnutie SLOVENSKO sa v najnovšom prieskume agentúry SCIO pre česko-slovenský portál TÉMA.21 prvýkrát v histórii meraní SCIO od začiatku roka 2024 dostalo nad hranicu 10 percent. Spolu s Konzervatívcami – Kresťanskou úniou a stranou Za ľudí, s ktorými kandidovalo aj v parlamentných voľbách 2023, by pri súčasnej úrovni podpory mohlo atakovať pozíciu tretej najsilnejšej politickej sily. Výrazným faktorom zostáva aj fragmentácia politickej scény – subjekty pod päťpercentnou hranicou získali spolu 18,23 %, teda takmer pätinu hlasov.

Najnovší prieskum agentúry SCIO pre česko-slovenský portál TÉMA.21 priniesol historicky prvý dvojciferný výsledok Hnutia SLOVENSKO v meraniach agentúry začiatkom roka 2024. Získalo 10,02 % a skončilo na štvrtom mieste za Progresívnym Slovenskom (17,03 %), Smerom-SD (15,46 %) a Republikou (11,59 %).

Dvojciferný výsledok nadväzuje na dlhodobejšie výsledky hnutia, ktoré sa v meraniach SCIO už niekoľko mesiacov pohybuje okolo hranice deviatich až desiatich percent.

„Prekročenie desaťpercentnej hranice je pre Hnutie SLOVENSKO dôležitým psychologickým aj politickým momentom. Už dlhšie sa pohybuje v blízkosti tejto úrovne, teraz ju však v našich meraniach prvýkrát prekročilo. Potvrdzuje sa tak, že napriek deklarovanej politickej izolácie zo strany niektorých opozičných strán zostáva stabilnou súčasťou skupiny najsilnejších politických subjektov na Slovensku,“ hodnotí výsledky hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus.

Zaujímavý je v tejto súvislosti aj potenciál spolupráce Hnutia SLOVENSKO s Konzervatívcami – Kresťanskou úniou a stranou Za ľudí, s ktorými spoločne kandidovalo v parlamentných voľbách v roku 2023. Konzervatívci – Kresťanská únia v aktuálnom meraní získala 0,48 % a Za ľudí 1,45 %. Jednoduchý súčet podpory týchto troch subjektov tak predstavuje 11,95 %, čo je mierne viac ako aktuálnych 11,59 % tretej Republiky.

„Jednoduchý súčet preferencií jednotlivých strán, samozrejme, nemožno automaticky zamieňať za výsledok prípadnej spoločnej kandidátky. Ak by si však všetky tri subjekty dokázali svoju dnešnú podporu zachovať a Hnutie SLOVENSKO by pokračovalo v súčasnom trende, takéto zoskupenie by mohlo reálne bojovať aj o pozíciu tretej najsilnejšej politickej sily,“ dopĺňa Klus.

Takmer každý piaty hlas by zostal mimo parlamentu

Druhým výrazným výsledkom prieskumu je vysoká podpora politických subjektov, ktoré by zostali pod päťpercentnou hranicou potrebnou na vstup do Národnej rady SR.

Sme rodina spájajúca sa so zoskupením Sulíkovci, by získala 3,62 %, Maďarská aliancia 3,50 %, Právo na pravdu 2,90 %, SNS 2,42 %, Strana vidieka 1,93 %, Za ľudí 1,45 %, Kotlebovci-ĽSNS 0,97 %, potenciálny politický projekt spájaný s Ondrejom Lunterom 0,60 %, Konzervatívci – Kresťanská únia 0,48 % a novovznikajúci politický projekt Ľudskosť a prosperita 0,36 %.

Spolu ide až o 18,23 % hlasov. Pri samostatnej kandidatúre týchto subjektov by teda zostala bez zastúpenia v parlamente takmer pätina rozhodnutých voličov.

Pre porovnanie, vo voľbách do Národnej rady SR v roku 2023 zostalo pod hranicou potrebnou na získanie parlamentného zastúpenia približne 16,5 % platných hlasov. Aktuálny model SCIO tak ukazuje ešte vyššiu mieru potenciálneho prepadu hlasov.

„Takmer pätina hlasov mimo parlamentu by mala zásadný vplyv na výslednú podobu Národnej rady aj možnosti zostavenia vlády. Už vo voľbách v roku 2023 zostala bez parlamentného zastúpenia približne šestina hlasov a dnes vidíme ešte väčšiu fragmentáciu. Navyše viacero strán sa pohybuje medzi dvoma a štyrmi percentami, takže aj relatívne malé presuny voličov môžu zásadne zmeniť povolebnú matematiku,“ upozorňuje Klus.

Do parlamentu by sa podľa aktuálneho modelu dostalo osem politických subjektov. Progresívne Slovensko by získalo 31 mandátov, Smer-SD 29, Republika 21, Hnutie SLOVENSKO 19, Hlas-SD 16, SaS 14 a Demokrati a KDH zhodne po 10 mandátov.

Ani jeden z dnešných politických táborov by tak nemal jednoduchú cestu k väčšine 76 poslancov. PS, SaS, Demokrati a KDH by mali spolu 65 mandátov, zatiaľ čo Smer-SD, Hlas-SD a Republika 66. Devätnásť mandátov Hnutia SLOVENSKO by preto mohlo byť pri takomto rozložení síl zásadných pre vznik parlamentnej väčšiny.

Prieskum testoval aj nové a potenciálne politické projekty

Osobitnou súčasťou prieskumu pre portál TÉMA.21 bolo aj testovanie podpory niektorých nových alebo potenciálnych politických projektov.

Novovznikajúci politický projekt Ľudskosť a prosperita, za ktorým stoja bývalý europoslanec a spoluzakladateľ Smeru-SD Boris Zala, historik a bývalý riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev a producent Daniel Rabina, získal v aktuálnom meraní 0,36 %. Jeho predstavitelia začali len v polovici septembra zbierať podpisy potrebné na registráciu strany.

Vzhľadom na to, že projekt bol verejne predstavený iba niekoľko dní pred realizáciou prieskumu, možno jeho aktuálny výsledok vnímať predovšetkým ako východiskovú hodnotu. Ľudskosť a prosperita ešte len začína budovať svoju značku, organizačnú základňu a predstavovať svoje politické priority verejnosti.

Testovaný bol aj potenciálny politický projekt spájaný s predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrejom Lunterom, ktorému podporu deklarovalo 0,60 % rozhodnutých voličov.

V tomto prípade však agentúra SCIO upozorňuje, že výsledok je potrebné interpretovať ešte opatrnejšie. Nejde o existujúcu politickú stranu ani o oznámenú kandidatúru do parlamentných volieb. Nie je známe jej prípadné personálne obsadenie a samotný Ondrej Lunter vznik takéhoto projektu zatiaľ nepotvrdil.

„Oba výsledky treba vnímať predovšetkým ako prvé orientačné čísla. Ľudskosť a prosperita vstúpila na politickú scénu len niekoľko dní pred realizáciou nášho prieskumu a ešte len začína budovať svoju značku. V prípade potenciálneho projektu spájaného s Ondrejom Lunterom ideme ešte ďalej – dnes nevieme, či vôbec vznikne, kedy by sa tak stalo a predovšetkým, ktoré osobnosti by boli jeho súčasťou. Prípadné zapojenie známych a úspešných primátorov, predsedov samosprávnych krajov či ďalších regionálnych osobností by mohlo jeho východiskovú pozíciu zásadne zmeniť,“ uzatvára Klus.

Prieskum realizovala agentúra SCIO pre česko-slovenský portál TÉMA.21 v dňoch 24. – 30. septembra 2026 na reprezentatívnej vzorke 1 025 respondentov. Výsledky volebných preferencií boli spracované na základe modelu rozhodnutých voličov. K správe je priložený zvukový záznam. Grafy z predchádzajúcich meraní sú k dispozícii na https://agenturascio.sk.

Agentúra SCIO je členom ESOMAR – Európskeho združenie pre marketingový výskum a výskum verejnej mienky a signatárom jeho prehlásenia o dodržiavaní ustanovenia Medzinárodného kódexu praktík marketingových a sociálnych výskumov. Šírenie dát a informácií je dovolené len s uvedením zdroja: Agentúra SCIO. Doplňujúce informácie sú dostupné na vyžiadanie prostredníctvom kontaktu uvedeného na webovej stránke.