Médiá a referencie

Náš prieskum citovala TV Markíza v relácii Na telo dňa 27.11.2024 [video width="1920" height="1080" mp4="http://agenturascio.sk/wp-content/uploads/2024/10/VID-20241030-WA0015.mp4"][/video] (viď posledné 2 minúty relácie Na telo 27.11.2024)

Pokles v prospech hnutia Republika Slová politológa o nástupe poklesu preferencií strany Smer-SD v prospech hnutia Republika potvrdzuje aj vo štvrtok zverejnený prieskum agentúry SCIO, podľa ktorého by voľby vyhralo hnutie Progresívne Slovensko so ziskom 18,7 percenta hlasov. Druhý by bol Smer-SD, ktorý by volilo 14,6 percenta opýtaných, a prvú trojku uzatvára Hlas-SD s podporou 11,2 percenta. Vysoko v prieskume skončilo hnutie Republika, ktoré by volilo 10,3 percenta respondentov. Ďalšími v poradí sú strany Sloboda a Solidarita (5,90 %), hnutie Slovensko (5,80 %), Kresťanskodemokratické hnutie (5,30 %) a Sme rodina (5,10 %).

Najväčšími kritikmi konsolidačného balíka boli najmä voliči opozičných strán, a to Progresívneho Slovenska (93 %) a KDH (92 %). Bratislava 21. októbra (TASR) - Balík opatrení na konsolidáciu verejných financií vníma negatívne 73 % ľudí, a to naprieč politickým spektrom. Najväčšie obavy majú zo zvýšenia dane z pridanej hodnoty (DPH). Vyplýva to z prieskumu agentúry SCIO, ktorý bol vykonaný od 7. do 11. októbra 2024. Najväčšími kritikmi konsolidačného balíka boli najmä voliči opozičných strán, a to Progresívneho Slovenska (93 %) a KDH (92 %). Kriticky sa však podľa prieskumu k prijatým konsolidačným opatreniam postavili aj voliči vládnej koalície, u voličov Hlasu-SD nespokojnosť vyjadrila viac ako polovica oslovených (58,04 %). "Tieto postoje sú pochopiteľné, najmä v kontexte, v ktorom negatívny dosah konsolidačného balíka na osobné financie predpokladá až 76 % opýtaných," uviedol hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus. Najkritickejší k vládnym opatreniam boli podľa prieskumu voliči strany Demokrati, no vážny dosah na svoje financie očakáva aj 68 % voličov Smeru-SD, 68 % voličov Hlasu-SD a 66 % voličov SNS. Zdroj: TASR.

Agentúra SCIO robila medzi ľuďmi prieskum o dôveryhodnosti informácií, ktoré šíri vládny splnomocnenec Peter Kotlár. Voči nim sa ohradili viaceré vedecké a lekárske inštitúcie. Peter Kotlár, ktorý je poverený riadením pandémie ochorenia COVID-19, napríklad tvrdí, že koronavírus bol umelo vytvorený a úmyselne rozšírený a vakcinácia môže zmeniť ľudskú DNA. Z výsledkov prieskumu vyplýva, že 39 % respondentov tvrdí, že tieto tvrdenia nemajú oporu v žiadnych vedeckých faktoch a poznatkoch, preto sú mimoriadne nebezpečné a odsúdeniahodné. Krajne opačný názor, že splnomocnenec Kotlár odhalil a dokázal pravdu, zastáva až 23,3 % respondentov. Takmer totožný počet ľudí - 23,9 % v prieskume uviedol, že o tejto veci nemá dostatok poznatkov, ale zároveň veria, že pravda by mohla byť niekde uprostred a 13,8 % nemá na túto tému názor. Zdroj: Aktuality.sk/ TASR    

Prieskum, ktorý v spolupráci s MafraResearch exkluzívne pre HN vypracovala agentúra SCIO a ktorý zverejnila dva dni pred moratóriom, trafil výsledky na desatiny percenta presne. Agentúra, ktorú zakladal bývalý politik Martin Klus, vypočítala, že prvé kolo prezidentských volieb vyhrá Ivan Korčok so ziskom 42,92 percenta hlasov. Bývalý minister zahraničných vecí v skutočnosti získal 42,52 percenta hlasov. Jeho úhlavnému konkurentovi a šéfovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu zase sondáž verejnej mienky predikovala 37,19 percenta. V realite predsedovi parlamentu odovzdalo svoj hlas 37,03 percenta všetkých zúčastnených. Ešte tesnejšie to dopadlo pri Štefanovi Harabinovi, ktorý získal 11,73 percenta, pričom podľa prieskumu to malo byť 11,68 percenta. „Predpokladám, že je to metodológiou, ktorú sme použili. Samozrejme, tiež je za tým kusisko šťastia, keď sme sa dovolali tým správnym respondentom

BRATISLAVA. Výsledky eurovolieb ovplyvnili nálady voličov viac ako sa čakalo. Ukázal to prieskum agentúry SCIO, ktorý sa zameral aj na volebný model preferencií politických strán po voľbách do Európskeho parlamentu. Z prieskumu vyplynulo, že výsledky eurovolieb majú napriek menšej vážnosti, ktorú im mnohí voliči prikladajú, pomerne zásadný vplyv na formovanie všeobecných preferencií politických strán. Agentúra vykonávala prieskum od 14. do 17. júna na vzorke tisíc respondentov. Hlavný analytik SCIO Martin Klus uviedol, že pretrvávajúca dominancia Progresívneho Slovenska (PS) v prieskume je oproti výsledkom eurovolieb výrazne nižšia. Podľa prieskumu by PS zvíťazilo už len tesne so ziskom 22,65 percenta hlasov. Za ním nasleduje s 21,88 percentami strana Smer-SD a na treťom mieste by s väčším odstupom skončil Hlas-SD s 10,17 percentami. Republika sa v prieskume vyšplahala na 9,94 percenta hlasov.